Táňa Kuzmová po roku 2000 vrátila sa k vlastnej tvorbe súčasne s nástupom do nového zamestnania na Základnej umeleckej škole v Devínskej Novej Vsi. Pokračuje v keramických prácach, ale do popredia sa dostáva textilná tvorba, ktorá bola prítomná aj pred rokom 2000, ale určujúci bol vtedy dialóg s kresbou. Siaha po rôznych technikách – sieťovanie, plstenie, tkanie, zápästky. Opäť ich používa aj na výrobu funkčných predmetov – prikrývky, sukne, kabáty, čapice, ale smeruje aj k samostatným závesným textilným obrazom, ktoré síce môžu slúžiť aj ako koberce, ale obvykle ich vidíme len na stenách galérií.
Objavenie starých textilných techník súvisí aj s rodinnou tradíciou, keď v detstve s obdivom sledovala prácu na krosnách u starej mamy v Šudinciach pri Dudinciach, aj s návratom textilnej tvorby v súčasnom umení. Nezabudla ani na výšivky s ľudovými motívmi anjelov alebo prísloví a porekadiel, ktoré kedysi patrili do interiérov dedinských izieb, hoci z konkrétnych motívov v jej tvorbe nič nezostalo, iba technika a farebnosť.
Výhodou materiálu je jeho ručné spracovanie, podobne ako u keramiky, ľahká dostupnosť – v 90. rokoch to boli nite, v nultých rokoch stačí mať dostatok tričiek zo second handu a materiál je k dispozícii. Aktuálna Kuzmovej tvorba je súčasťou trendu vytvárania umenia vlastnými rukami, v absolútnej prítomnosti v tvorivom procese ako istej opozícii voči počítačovo generovanej tvorbe alebo chladným a tvrdým materiálom priemyslovo vyrobených objektov. Autorku priťahuje mäkké médium tým, že v sebe zahŕňa množstvo významových vrstiev, vyvoláva množstvo asociácií spojených s jej osobným životným príbehom, ale aj všeobecnými témami genderu. Pritom dielo zostáva mäkkým, delikátnym a všetkým dôverne známym materiálom.
Spolu s materiálom sa v diele Táne Kuzmovej ocitla farba v úplne novej úlohe. Najprv bola sekundárne prítomná v kresbách, neskôr sa dostala do popredia ako súčasť mozaiky povrchov úžitkových keramických objektov, a dnes hrá hlavnú úlohu. Z predchádzajúcej keramickej etapy tvorby, ktorú však neopustila a venuje sa jej paralelne s textilnými obrazmi, sa preniesli do farebných kompozícii v novom materiáli niektoré elementy. Farebnosť diel akoby v sebe niesla žiaru z keramickej pece, jej nespútanú, neuchopiteľnú silu, textilné obrazy priam horia. Ale nebolo by to úplné, keby sme nedoplnili, že v obrazoch sa odráža aj zážitok zeme, hliny, spojenie, ktoré je rovnako upokojujúce ako každý návrat ku koreňom. Formáty sú komorné, určené do súkromných interiérov. Niektoré obrazy môžeme vradiť do prúdu lyrizujúcej geometrickej abstrakcie.
Dialóg s prírodou sa artikuluje nielen vo farebnosti, tvaroch, ale aj v špecifických objektoch-oknách, ktoré ponúkajú výhľad do krajiny textilných obrazov. Tak ako kedysi sa jej šité kresby transformovali do vankúšov, tak sa dnes jej textilné obrazy menia na priestorové objekty.
Fragment(y) z Wikipédie